Lúčnica v Tatrách

Chtěla bych do každého článku vložit nějaké moudro. Nechce se mi jen tak každý den plodit jalový článek o tom, co jsem dělala. Na to jsem moc líná, nemám disciplínu a ani neoplývám dostatkem mouder.

Ale když moudra dochází, může to být třeba o obdivu.

Dostali jsme vstupenky na Lúčnicu. Vidět jejich vystoupení byl už roky jeden ze snů toho typu, které sice máte, ale tak nějak je vždycky odložíte a zapomenete na ně. Tuto příležitost jsme si proto nemohli nechat ujít. 

Udělali jsme moc dobře. Vidět to nádherné vystoupení, tu krásnou směs barev, tance, zpěvu a hudby pod skokanskými můstky na Štrbském plese bylo neskutečné. Chvilkama jsem si sice říkala, že splašení kamzíci se asi vrhají střemhlav z tatranských štítů, ale nádhera převládla.

Nikdy jsem nebyla vyznavač folkloru, ale tradici SĽUKu a Lúčnice považuji za jedinečnou. Nevím, jestli jiné země podobné soubory mají a je mi to docela jedno. Prostě když o Lúčnici a SĽUKu slyším, je ze mne strašný vlastenec, asi jako když se rozebírá hokej. To se najednou neskutečně dmu a mluvím slovensky. Dokonca aj merchandisingový stánok som si dôkladne prezrela, ale tie ceny ma odrovnali. Našťastie sa možem oháňať piliermi jogy. Nechcem sa predsa obklopovať vecami. Super! Aspoň nevyzerám lakomo, nad tieto malicherné radosti a starosti som predsa povznesená. (Haha.)

Každopádne Lúčnica, nechápem. Pochopila by som dokonalú choreografiu, pochopila by som dokonalé oblečenie, ale pohyby už sú nad rámec môjho chápania. To ako sa niekto odrazí zo zeme a vyskočí do výšky hlavy a ešte pritom zo vzduchu urobí šnúru. Alebo sedí v pohodlnom sede s prekríženými nohami, ale vo vzduchu, ľaľa. Veď tento chalan by už rovno mohol začať meditovať!

                                               zdroj

Nechápem, ako niekto dokáže sedieť s rovným nohami pred sebou, dokonalá dandásána a z toho sedu vyskočiť. Nechápem rýchlosť nôh, akou tie dievčatá aj chalani cifrujú. A zo všetkého najviac nechápem, ako to všetko dokážu s maximálnou ľahkosťou, takže máte pocit, že to nemôže byť také ťažké. To je pre mňa to najvačšie umenie. Ilúzia, že tá neuveriteľná drina je samozrejmosťou, ktorá sa dá zvládnuť ľahko a s úsmevom na tvári. K tomu sa dá dostať asi iba pomocou vnútorného pozorovateľa z predchádzajúceho článku. Koncentrácia, vytrvalosť, drina, radosť a láska. Základ a neodmysliteľná súčasť každého úspechu. A v tom nám joga pomáhaj.